FREE DOWNLOAD ☆ PDF, DOC, TXT or eBook ↠ Martin Rázus
Samozrejme, ako väčšina, som túto knihu čítala ako povinnú literatúru v 7. ročníku a musím povedať, že som mala dosť. Keďže nie som teta Marika, ktorá pomaly žila v dobe kamennej, tak z archaizmov mi krvácali oči a odpálil sa mi mozog. Nebol to až taký problém, hoci som to trošku expresívnejšie vyjadrila, ako môj osobný problém s dejom, ktorý bol podaný preveľmi nezáživným spôsobom, aby deti mali vôbec nejakú predstavu o čom vlastne čítajú.
Zamknúť do pivnice a nikdy viac. AMEN Martin Rázus Maroško bol len nadržaný chumaj s vražednými sklonmi, ktorý bol moc chudobný na to, aby si kúpil normálny kabát s flitrami. Chodil do školy pre bezdomovcov, kde sa neučili nič iné, len ako ošklbať richtára o peniaze. Z neznámych dôvodov zabil mačku len s pomocou šutra a mláky. A to len preto, aby pomstil nejaké sprosté zajace!!! A aký idiot sa bude ohadzovať kameňmi? A potom sa divia, že mu vypichnú oko, somárovi sprostému! Keď som bola malá, tak som kopala zákopy, a preto sa nikomu nič nestalo (teda okrem mojej mamy - ja ale za tú otravu krvi z fazule nemôžem! teda aspoň sčasti - kto by bol povedal že bola už rok po záruke?). Hádzala som šutre len v druhej svetovej vojne a za to som bola v koncentračnom tábore. Joj, to boli časy. Samý chlieb sme jedli...
Najlepšia bola scéna, kde ho v škole zmlátili, lebo neposlúchal, chumaj mladý. Zaslúžil by si toho ešte viac. Ešte k tomu, jeho mama bola očividne totálne mimo, pretože svojmu decku dávala kávu. To mu nemohla dať radšej marišku?
Táto kniha je totálny slovenský nesocialistický prepadák, ktorý určite nikomu neodporúčam. A to je dôvod, prečo to majú úbohé deti ako povinné čítanie. To snáď za trest? V každom prípade je to mizerná na hovno kniha. Martin Rázus Radosť čítať:) Lenže si nemyslím, že je kniha vhodná ako povinná literatúra pre deti 6. ročníka. Dávno jej totiž nerozumejú. Mali by ju čítať v škole, nech im učitelia na mieste vysvetľujú reálie a prekladajú archaizmy. Martin Rázus Túto knihu sme museli povinne čítať asi v 6. triede. Popravde ma vtedy vôbec nezaujala. Martin Rázus Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V privej z nich zachytil svoje detstvo. Vyhol sa však kronikárskej popisnosti a zameral sa na charakterový a ľudský rast hrdinu. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. „Jedinečná harmónia žiarivého charakterového vzoru a jeho ľudskej príťažlivosti bola nevšedným umeleckým víťazstvom Martina Rázusa,“ napísal kritik Ján Poliak. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film
Knihu som si prečítala na doplnenie vedomostí z dejepisu, hlavne z dôvodu, aby som si vedela predstaviť vtedajší život. Počula som na ňu veľa chvály, či už z médií alebo na internete. Moja slovenčinárka, že kniha sa jej veľmi nepáčila, ale nakoľko na jej názory sa nedá spoliehať, rozhodla som sa názor spraviť sama. Napriek tomu, že s ňou nerada súhlasím, v tomto mala pravdu. Námet a celkovo kniha nebola zlá. Ale spracovania ma veľmi nenadchlo. Nevedela som prísť na chuť autorovho štýlu písania. Trochu mi to pripomenulo Mladosť od Figuli a musím uznať, že tá sa mi páčila viac.
Názov, obálka, grafická stránka knihy
Názov knihy je Maroško, čo je zároveň aj meno hlavnej postavy, takže názov je viac než výstižný. Obálka nám predstavuje portrét Maroška, ktorý sa mne osobne veľmi nepáči. Tento štýl kresby veľmi neobľubujem a skôr ma desí. Za plus považujem kombinovanie oranžovej farby. V knihe je aj pár ilustrácií, s ktorými mám rovnaký problém ako s obálkou.
Anotácia
Anotácii nemám v podstate nič vytknúť, maximálne to, že sa viac zamerala na autora ako konkrétne oboznámenie s dejom.
Dej
Autor štýl písania bol veľmi špecifický a veľmi som si na neho nevedela zvyknúť. Čo ma tiež miatlo, bol fakt, že kniha je písaná skôr ako zbierka rôznych príhod. Vieme, že každú príhodou Maroško rastie, ale nie vždy sme oboznámení, koľko času od poslednej príhody uplynulo. Kniha je plná rôznych historizmov a archaizmov. Pri čítaní som musela používať slovník a niektoré slová mi nenašiel ani ten. Celkovo však príbehy nie sú zlé a v celku boli aj zaujímavý, len ako som si nevedela zvyknúť na štýl písania, mnohé pasáže som sa do čítania nútila alebo ma nudilo.
Postavy
Auotor nám predstavuje ľudí v dedine. Opísal ich dobre, takže som sa v nich celkom vyznala. Jediné, čo ma mierne miatlo, že skoro každé dievča malo meno Anka, Evka a pod. Postavy boli síce vykreslené, ale napriek tomu som si ani jednu nejako extrémne neobľúbila. Musím však pochváliť, ako dobre autor vykreslil priateľstvo a puto medzi kamarátmi.
Po prečítaní musím uznať, že kniha nebola vyslovene zlá ale znova by som si ju už asi neprečítala. Trochu ma mrzí, že sa zase zaraďuje do klasiky ktorá je povinným čítaním, pričom máme veľa o dosť zaujímavejších a lepších klasík. No od prečítania vás odrádzať nebudem, ak si ju prečítať chcete, choďte do toho. Martin Rázus
Maroško
